Pokrik domového obchodníka: (asi niekde na Via Romana vo Florencii…)
Ľuďkovia, papať, hltať, dychtivo žrať,
po taliansky “pappare”,
prinášam kopec rezancov, makaróny - “pappardelle” po taliansky - na káre
spapajte tie super slíže,
po nich sa výborne líže,
ani nemusíte ihneď srať!
Oh du Objekt meiner Begierde*
sei doch nicht so frigide**
zadoček tvoj oblý ku mne vystrč
nech pohladím tú tvoju kostrč
Ach ty predmet mojej túžby*
nebuď predsa taká chladná**
riťku klenutú ku mne podaj ako sladký koláč
nech pobozkám ten tvoj trtáč
Zožerieš veľa parpadelle
nemusíš nariekať a revať “do prdele”!
Nebudeš tlstá nebudeš ani “fett či fat”,
štíhla zostaneš sťa fettuccia***, čo viaže ten ruží krásny kvet!
Ale Leonardo! Che cosa fai qui? Nechaj ma, ináč nebude papáničko na obed!
Pominú sa šťavnaté pappardelle, žiadna tragédia,
fettuccine**** Alfredo sú žalúdku čistá poézia.
Pomysli, kde u šporáku vládne toskánska kuchyňa
aj tá najtlstejšia žena je ešte stále štíhla bohyňa…
(***fettuccia - stuha, stužka taliansky)
(****fettuccine - výborné toskánske cestoviny, podobné boloňským tagliatelle)
