Poesia?

Opustené prázdne stoly sa prehýbajú pod ťarchou imaginárnych jedál. Pohotové ženy prestreli na ich drevených doskách obrusy, na ktoré aspoň namalovali tie dobrôtky, čo by tam mohli vyvoniavať. Hlavy sú duté, lebo myslieť bolí a spomienky sú kruté. Zasraté myšlienky zabalil som starostlivo do plienky. Mať veľa nečistých myšlienok spotrebuje more čistých plienok. Zima sa vrátila. Hroty stožiarov vyčnievajú nad hmlou, ako nabrúsené tužky pichať chcú do tej  šedivej, ktorá mala byť dnes - čtvrtý letný deň! - už azúrovo modrá. Bola tu reč o jedle, videl som ich padať, ti jedle, ani neboli ešte jedlé… Nevstal som hneď im na pomoc, lenivý, bola ešte hlboká noc. Ídey plnú hlavu som mal, stroj na produkciu spustiť som sa bál, konečne som ale predsa vstal boli všetky fuč, hoc mal som ich za plnú náruč. Ultramarín, modrejšie než more, pozriem hore na komín, vidím dym, hľadám rým, titánová beloba strihnutá špinavým štetcom, ako si sa stal otcom? Ako keby zinková beloba na to nestačila! Čo som to vlastne chcel, kde som zastal? Všetko prespal… Vo vykúrenej kutici pri cvrčiacej panvici škvarí sa pár šróbov z vytrhnutej petlice. Kto jedol by tie na Turice? Za stolom z hoblovaných fošní sedí bohatier. Síce takmer žiadne plecia, ale výrazná brada, do ktorej by sa dalo výborne triafať či už direkt, či ľavým alebo pravým hákom. Ako to je s knokautom? Brada k úderu vyslovene láka, ako sliepka po znesení vajiec kotkodáka. Na pohotovosť potom autom, cestami pokrytými blatom. Výrazná brada o sile charakteru svedčí vraj, nad báchorkami takými na pozore sa maj, nechty rúk riadne ostrihaj. Bradatý chlap ožratý, strihal nechty sústredene, do práce zažratý. Nečakane chytil úder, nebol to direkt, ani hák, presne vedený ľavo ručný zdvihák, priamo na bradu, útočník netušil zradu, útočil naučený na bradu a trafil len jej náhradu. Mohutná brada toho chlapa bola nič len atrapa, chlapík mal bradu maličkú, rád pusinkoval svoju mamičku. Ale nechty neostrihal, mal ich tvrdé, ostré ako orol, ku hniezdu vajiec sa zohol, pod rúškom hmly musel sa ukrádať, keď svoje vajcia išiel vysrať, vybrať, vykrádať. Hmla sa rozostúpila, rúško na nos nasadil, svoje vajcia rozdrápal, k písaniu pre bolesť sa už nevrátil… Mal už zase celkom prázdnu hlavu myslel len na bratov a ich slávu!